Černobyľ je jedna z top lokalít adrenalínového turizmu

“Nech sa atóm stane naším pomocníkom a nie protivníkom.” Takto znie slogan, ktorý pred viac ako 30 rokmi symbolizoval vrchol sovietskeho progresu. Dnes je jedným zo symbolov najznámejšieho mesta duchov na svete. Cestovateľské kino sa v stredu 18. októbra v Ateliéri Babylon vydá medzi rozpadávajúce sa pomníky jednej z najväčších jadrových katastrof. O tom, ako vyzeral Černobyľ pred tým, než ho zakryl rádioaktívny prach a ako vyzerá dnes porozpráva Martin Dubeň. ☢️☁️??

Dnes je téma Černobyľu veľmi populárna kvôli seriálu. Ty chodíš do Černobyľu často a o tej katastrofe si už určite počul kde čo. Ako sa ti pozdávalo seriálové spracovanie?

Martin Dubeň: O tvorbe seriálu sme vedeli už vopred. Napriek tomu, že sa nenatáčal v Černobyle sú veci, ktoré jednoducho v našej komunite neutajíte. (úsmev) Úprimne, báli sme sa, že tému Černobyľu veľmi skreslia a pošpinia. My sa snažíme o likvidátoroch Černobyľu hovoriť ako o hrdinoch, rozpovedať ich pravdivý príbeh a nenechať ich životné osudy zapadnuté prachom. Chceme, aby sa na Černobyľ, ľudské osudy plné nešťastia, ale aj tie so šťastným koncom nezabudlo. Dávame do toho veľa energie a obávali sme sa, že ten seriál to môže naštrbiť. Nie je tomu až tak dávno, a mnohí si to aj pamätajú, čo vznikli Černobyľské denníky – absolútna hovadina. Dodnes sa nájdu turisti, ktorí rôzne miesta porovnávajú s lokalitami v tom filme. Na naše prekvapenie však bol seriál nielen, že kvalitne spracovaný, ale aj veľmi presný. Tvorcovia si naozaj dali záležať a snažili sa držať oficiálnej línie udalosti. Spadol mi veľký kameň zo srdca už keď som videl prvú časť. Pochopil som, že seriál sa uberá správnym smerom.

Sú v seriáli nejaké veci, o ktorých by si povedal, že sa tak neodohrali?

Martin Dubeň: Samozrejme, sú tam aj také. Predsa len, nejedná sa o dokument, ale o dramatický seriál. Takže sú v ňom aj veci prifarbené, zdramatizované, prípadne domyslené. Napríklad postava fyzičky Ulany Khomyuk nebola skutočná, na druhej strane však zjednocovala niekoľko skutočných osôb, ktoré robili vyšetrovanie “na vlastnú päsť” podobne ako ona. Alebo taký Most smrti, ktorý síce naozaj existuje, ale nemá dokázanú ani jedinú obeť. Valerij Legasov v skutočnosti nebol osobne prítomný na súde, a podobne. Postupnosť udalostí a spracovanie nehody či následnej evakulácie však boli veľmi presné. Treba si však uvedomiť, že seriál je len krátka epizóda celého príbehu. Začína výbuchom a končí sa o niekoľko týždňov neskôr. Nezahŕňa život pred nehodou, ani radar Duga či vojenskú prítomnosť v regióne. Nehovorí napríklad ani o stavbe sarkofágu, ktorá bola nesmierne náročná. 

Je po seriáli zvýšený záujem o výlety do Černobyľu?

Martin Dubeň: Samozrejme. Dopyt po adrenalínových zážitkoch všeobecne stúpa, je to trend posledných rokov. Černobyľ je jednou z top lokalít tohto typu turizmu a záujem oň citeľne stúpal už aj pred samotným seriálom. Seriál však, ako sa aj dalo očakávať, dopomohol záujmu. Na jednej strane je to dobrá správa – množstvo ľudí, aj takí, ktorí by o Černobyľ ani nezakopli, sa prídu pozrieť a tak jeho príbeh neupadne do zabudnutia. Na druhej strane, čo sa samotných turistov týka, tí sú často menej citliví voči miestu. Videli seriál, a to im stačilo. Už nie sú takí sčítaní, nemajú to miesto tak naštudované, tie príbehy tak prežité a tým pádom im chýba aj príslušný rešpekt. 

Nad miestom výbuchu reaktora bol postavený ochranný sarkofág. Ako blízko sa vlastne dá dostať k elektrárni?

Martin Dubeň: Je to približne dvesto metrov od sarkofágu. Čo mnohých prekvapí je to, že sa dá ísť aj do elektrárne. Momentálne sa odohráva odstávka, ktorá potrvá ešte desaťročia. Vo vnútri tak stále pracujú ľudia, preto je prísne zabezpečená, aj čo sa týka radiačnej ochrany. A to dáva príležitosť aj nám turistom pozrieť sa dnu. Od septembra tohto roka sa dá dokonca nazrieť aj do kontrolnej miestnosti reaktoru č. 4, v ktorom sa tá nehoda odohrala. 

Martin Dubeň

​je výkonný reaktor cestovky, ktorá už niekoľko rokov organizuje zájazdy do Černobyľu. Dušou cestovateľ, ktorý sa snaží objavovať atypické miesta. A tak sa dostal do Černobyľu. Neskôr sa rozhodol pre zmenu práce a odvtedy pomáha šíriť černobyľské posolstvo. “Kto nezažil, len ťažko pochopí. Osobne sa považujem za veľmi aktívneho cestovateľa-objaviteľa, ktorému je ľúto, ak počas mesiaca nenavštívi aspoň jednu cudziu krajinu. Ideálne takú, v ktorej ešte nebol,” hovorí Martin.

 

  1. 10. (streda)

Štart: 19:00 hod.

Lístky: bit.ly/Cernobyl1610

Event: https://www.facebook.com/events/2238602709598773/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *